jozi

Reforma školstva

–           Znamená to zmenu v školstve. K lepšiemu, či k horšiemu?

Zoberme si Gaussovu krivku. Udáva početné rozdelenie  súboru podľa určitého kritéria, napríklad rozdelenie molekúl plynu podľa  rýchlosti ich pohybu. Môžeme ju aplikovať aj na súbor ľudí pri štúdiu určitej vlastnosti veľkého počtu ľudí, napríklad jedného populačného ročníka žiakov. Ak zjednodušene zoberieme ako kritérium IQ za mieru schopnosti žiakov, rozdelenie bude tak isto vyjadrovať táto  krivka. To znamená, že najväčší počet žiakov sa bude vyskytovať v okolí priemeru IQ a smerom k vyšším aj nižším sa počet žiakov bude zmenšovať.

Žiaci s najvyšším a priemerným IQ zo strany vyššieho sú schopní vyhovieť  požiadavkám štúdia na vysokej škole, kým z druhej strany krivky táto schopnosť výrazne klesá, ale sú to ľudia so schopnosťami dobrej a kvalitnej manuálnej pracovnej zručnosti, ale slabým záujmom o štúdium a intelektuálnu prácu.

Reformou bolo určené, že prevažná väčšina študentov má končiť štúdium na strednej škole maturitnou skúškou. Požiadavka zo strany nadriadených je, aby čo najviac absolventov bolo úspešných. K maturitnej skúške sa tak dostávajú aj žiaci so schopnosťami,  s akými by o štúdiu na strednej  škole s maturitou v minulosti nikdy neuvažovali. A tlak na úspešnosť absolventov je značný.

Natíska sa otázka kvality vedomostí. Je jasné, že pri zintenzívnení odmietania prípravy  študentov na hodiny, ich spôsobu správania, možností učiteľa ovplyvňovať správanie žiakov na hodinách ako aj prístup žiakov a žiaľ aj spoločnosti vôbec,  vedie ku znižovaniu  úrovne vedomostí  absolventov a náročnosti  na ich prípravu.

Ak použijeme ekonomický slovník, investície sú rovnaké alebo aj rastú, ale výnosy klesajú. Ak to bude pokračovať, dostaneme sa do oblasti  červených čísiel.

V médiách sa hovorí a píše o znalostnej ekonomike. Je toto cesta  k nej ?

Stále  sa hovorí o právach. Je to dobré. Každý má mať svoje práva a majú sa dodržiavať. Druhou stranou mince sú ale povinnosti. O týchto sa nehovorí. Ako keby ani neexistovali. Prvoradou povinnosťou žiakov je učiť sa. Pokiaľ si ju plnia dobrovoľne , je to fajn.  A ak nie ? Čo s tým ? Na čo sa vynakladajú investície ? Len na to, aby deti mohli sedieť v teple a odmietali vrátiť spoločnosti financie do nich  investované ?!

Požiadavky kladené na znalosti a zručnosti v zamestnaní neustále rastú, skutočné znalosti absolventov (česť výnimkám )podľa mojich skúseností klesajú. Väčšina chce ísť študovať na vysoké školy, ale také, kde sa netreba učiť. Načo sú takí absolventi bez znalostí ? Návratnosť investícií spoločnosti je mizerná. Je to vyjadrenie neúcty k spoločnosti, k rodičom, k snahe tých, ktorí chcú zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre nich a ich potomkov. Odkiaľ sa táto neúcta berie ?

Tisícročia sa hovorí o tom, že mladá generácia je čoraz horšia, ale vedieme ich k vzájomnej úcte ? Vedieme ich k spoločenskej zodpovednosti ? Máme síce etickú výchovu, náboženskú výchovu, environmentálnu výchovu,  ale vedieme ich k zodpovednosti za svoje činy a správaniu voči ostatným ? Alebo je to len individualizmus až surový egocentrizmus bez záujmu o ostatné ľudské bytosti a svoje okolie a presadzovanie len vlastných záujmov  bez ohľadu na to, či ubližuje svojmu okoliu ?

Ľudstvo je sociálna spoločnosť vzájomne úzko závislá. Ak sa zničia väzby, ľudstvo ako druh  prestane existovať.

Nie je to deficit vymožiteľnosti práva prenesený do každodenného života obyčajného človeka?