V súčasnosti témou veľmi preferovanou je školská reforma. Chcel by som sa niekoľkými slovami k nej vyjadriť aj ja. Chceme, slovami pána ministra, čo najviac uľahčiť našim žiačikom a študentom. Či naozaj ? V školách sa odbúravajú z vyučovania mnohé nepotrebné znalosti a encyklopedické požiadavky. Otázkou je, či to čo sa vynecháva zo školských osnov je naozaj také nepotrebné a neužitočné.
Škola vychováva mladých ľudí pre život, to znamená, že snahou spoločnosti je mať vzdelaných ľudí na takej úrovni, že vedia rozlíšiť nielen čo je dobré a čo je zlé, ale vedia aj rozmýšľať a zhodnotiť to čo sa im povie a predstaví, či to zodpovedá skutočnosti, či je to vôbec možné.
Zo zahraničného hodnotenia našich žiakov vyplýva, že nevedia čítať, nie je reč o písmenkách ( tie sa predsa naučili už v prvej triede) ale nerozumejú prečítanému textu.
Potvrdzujem to aj z vlastnej skúsenosti. Žiaci na strednej škole nevedia nájsť hlavnú myšlienku prečítaného textu.
Keď už teda hovoríme o odbúravaní zbytočného, odbúrajme aj tvrdé „y“. Jeho použitie v slovenčine nemá nijaký význam. Okrem buzeratívneho. Uvedomme si, že vo výslovnosti ich nerozlišujeme a nemá to žiadny vplyv na zrozumiteľnosť.
Odstránením vybraných slov, by sa na školách pre deti získal minimálne jeden rok na precvičovanie porozumenia prečítaného textu, namiesto nezáživného drilu vybraných slov. ( Musím konštatovať, že tento dril nemá na gramatické znalosti žiakov nijaký vplyv a žiaci aj tak píšu „i“ ako im napadne. Myslím, že mi to potvrdia kolegovia z väčšiny stredných škôl).
Druhým nezmyslom v gramatike je „de, te, ne, le, di, ti, ni, li“ písaných bez mäkčeňa.
Myslím, že v záujme uľahčenia práce našich detí, by bolo treba tieto veci zo slovenského jazyka odstrániť, keď už máme snahu odstraňovať a vylepšovať, a tak zjednodušiť aj samotný slovenský jazyk a prispôsobiť ho reálnemu životu.